Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Ernest Valko prežil pád komunizmu v prvej línii, viedol Ústavný súd ČSFR a ako advokát sa nebál káuz, od ktorých iní bočili. Ôsmeho novembra 2010 ho v jeho dome v Limbachu zastrelili jediným výstrelom do hrudníka. Polícia po rokoch uzavrela, že nešlo o objednávku, ale o lúpež, ktorá sa vymkla spod kontroly. Jeden z dvojice údajných páchateľov je právoplatne odsúdený — no len za lúpež. Ten, ktorého obžaloba označuje za strelca, vinu odmieta a proces s ním sa dodnes neskončil.
Ernest Valko sa narodil 10. augusta 1953 a právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval v roku 1977. Do verejného života naplno vstúpil po novembri 1989 v hnutí Verejnosť proti násiliu. V roku 1990 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia a od júna 1990 podpredsedom Snemovne ľudu. Patril k právnikom, ktorí pomáhali prekladať revolučné nadšenie do paragrafov nového štátu.
V roku 1992 sa Valko stal predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Bol prvým a zároveň posledným šéfom tejto inštitúcie — federácia sa na konci toho istého roka rozdelila. Už tento krátky mandát mu však zabezpečil miesto v právnych dejinách oboch nástupníckych štátov. Po vzniku samostatného Slovenska sa vrátil k advokácii.
V deväťdesiatych rokoch a po roku 2000 patril k najvyhľadávanejším advokátom v krajine. Zastupoval štát aj veľké podniky v privatizačných a majetkových sporoch, medzi jeho kauzami sa objavili spoločnosti ako Nafta Gbely, Slovenský plynárenský priemysel či Slovenská plavba a prístavy. V roku 1994 zastupoval spisovateľa Ľubomíra Feldeka v známom spore o slobodu prejavu. V roku 1998 bol právnym poradcom Slovenskej demokratickej koalície a obhajoval jej kandidátnu listinu pred Najvyšším súdom.
K najcitlivejším patrila kauza Technopol, v ktorej obhajoval Michala Kováča mladšieho — syna prezidenta, ktorého v roku 1995 zavliekli do rakúskeho Hainburgu. Valko sa tak ocitol v samom strede najtemnejšej kapitoly mečiarizmu. Práve pre množstvo citlivých spisov na jeho stole sa po jeho smrti okamžite vynorila otázka, či nezomrel kvôli niektorému z nich. Bol to typ advokáta, ktorý vedel priveľa na priveľa ľudí — aspoň tak to vnímala verejnosť.
V pondelok 8. novembra 2010 večer bol Valko sám vo svojom dome v Limbachu pri Pezinku. Okolo 22.45 h ho tam našli zastreleného dcéra Jana s jeho exmanželkou, keď sa mu nevedeli dovolať. Zomrel na následky priestrelu hrudníka. Správa o vražde bývalého predsedu federálneho ústavného súdu otriasla krajinou v ten istý týždeň, keď si pripomínala výročie Novembra.
Prvé týždne sa vyšetrovanie nieslo v znamení najvážnejšej verzie: vražda na objednávku. Do úvahy pripadali Valkove privatizačné spory, arbitráže aj staré kauzy, v médiách sa časom objavili aj zmienky o prostredí tajnej služby či o podsvetí. Žiadna z týchto stôp sa však nepotvrdila. Prípad sa začal meniť na jeden z najznámejších nevyriešených zločinov Slovenska.
Roky plynuli bez výsledku. Do novembra 2013 polícia vypočula 94 svedkov, no nikoho nezadržala. Rodina aj právnická obec strácali trpezlivosť a prípad sa stal symbolom bezmocnosti štátu voči vraždám prominentov. Málokto vtedy tušil, že kľúč k prípadu neleží v spisoch citlivých káuz, ale v kriminálnom prostredí drobnejšieho kalibru.
Zlom prišiel 11. októbra 2017, takmer sedem rokov po čine. Vyšetrovateľ obvinil dvoch mužov: Jozefa Radiča z vraždy a Jaroslava Klinku z lúpeže spáchanej so zbraňou. Polícia zároveň prezentovala záver, ktorý mnohých prekvapil: nešlo o objednávku ani o prepojenie na zločineckú skupinu, ale o lúpež s cieľom zmocniť sa peňazí. Šestnásteho augusta 2018 bolo vyšetrovanie ukončené s návrhom na podanie obžaloby na oboch mužov.
Verzia obžaloby znie takto: dvojica dostala tip, že advokát máva doma väčšiu hotovosť a býva sám. Podľa Klinkovej neskoršej výpovede na súde to mala byť „jednoduchá práca". Do domu v Limbachu sa podľa obžaloby pokúsili dostať tak, že doň naliali zapáchajúcu chemickú látku, aby majiteľa vylákali; po prvom neúspechu sa vrátili. Keď Valko otvoril okno, vnikli dnu a padol výstrel z nelegálne držanej zbrane priamo do hrudníka. Peniaze nenašli — z domu odniesli len advokátovu vlastnú zbraň.
Cesty oboch obvinených sa potom rozišli. Jaroslav Klinka začal s políciou spolupracovať a 31. januára 2020 súd v Pezinku schválil jeho dohodu o vine a treste: osem rokov väzenia za lúpež, nie za vraždu. Z výkonu trestu bol neskôr podmienečne prepustený. Valkova rodina s dohodou zásadne nesúhlasila — namietala, že výpovede oboch mužov si protirečia a že sa nevyjasnilo, kto vlastne strieľal.
Klinkova spolupráca otvorila aj druhú, mrazivú vetvu prípadu. Vyšetrovateľom prezradil, že tretí muž z ich prostredia, Radičov niekdajší komplic Anton Hupko, je mŕtvy, a ukázal im nelegálny hrob v Kučišdorfskej doline v katastri Pezinka. Hupko zomrel po výstrele v roku 2014 pri ilegálnej poľovačke pri Pezinku. Radič bol za jeho smrť odsúdený, no súdy skutok kvalifikovali ako usmrtenie, nie ako vraždu — úkladný motív sa podľa nich dokázať nepodarilo. Najvyšší súd mu 9. augusta 2023 právoplatne potvrdil úhrnný trest 16,5 roka väzenia.
Samotná obžaloba z vraždy Ernesta Valka, podaná na Jozefa Radiča 25. mája 2020, si prešla dlhou procesnou anabázou. Špecializovaný trestný súd spochybňoval kvalifikáciu skutku ako úkladnej vraždy a v decembri 2021 do sporu vstúpil Najvyšší súd. Vec napokon skončila na Mestskom súde Bratislava I, ktorý obžalobu prijal v novembri 2024. Radičovu sťažnosť proti tomuto postupu Krajský súd v Bratislave 4. septembra 2025 právoplatne zamietol a nič už nebránilo hlavnému pojednávaniu.
Proces sa začal 13. januára 2026. Radič, ktorý si odpykáva trest zo súvisiacich káuz, pred senátom vyhlásil, že je nevinný; jeho obhajca Igor Cibula označil obžalobu za nedôvodnú a tendenčnú. O dva dni neskôr svedčil Klinka a zopakoval, že strelcom bol Radič — ten jeho slová komentoval jediným slovom: „Klame." Súd tak stojí pred situáciou, keď sa dvaja muži, ktorí podľa obžaloby v dome boli, navzájom označujú za vraha.
V máji 2026 vypovedala Valkova exmanželka, ktorá s dcérou telo našla, a 14. mája 2026 predstúpil súdny znalec Denis Valent. Advokát podľa neho zomrel na priestrel hrudníka, ktorý zasiahol srdce a pľúca; v pľúcach sa našiel acetón, ktorý pravdepodobne vdýchol krátko pred smrťou — čo zapadá do verzie o vyliatej chemikálii. Krvavé stopy na podlahe naznačovali, že telo bolo odtiahnuté. Znalec zároveň nezistil zranenia svedčiace o fyzickom zápase, čo obhajoba využila na spochybnenie obžalobnej verzie o aktívnom odpore.
Dnes je stav takýto: za lúpež v Limbachu je právoplatne odsúdený jediný človek, Jaroslav Klinka. Za samotnú vraždu Ernesta Valka nebol právoplatne odsúdený nikto — na Jozefa Radiča sa až do prípadného rozsudku vzťahuje prezumpcia neviny. Hlavné pojednávanie na Mestskom súde Bratislava I pokračuje znaleckým dokazovaním v termínoch 13. a 15. októbra 2026. Policajná verzia „lúpeže, ktorá sa zvrhla" tak stále čaká na definitívne súdne potvrdenie.
Šestnásť rokov po výstrele v Limbachu tak prípad nie je uzavretý, hoci má mená, dátumy aj priznanú lúpež. Nezodpovedaná zostáva tá najpodstatnejšia otázka — kto stlačil spúšť. A s ňou aj tichšia pochybnosť, ktorú rodina nikdy neprestala vyslovovať: či obraz náhodnej lúpeže naozaj vysvetľuje smrť muža s trezorom plným citlivých spisov.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Kto stlačil spúšť? Dvaja muži, ktorí podľa obžaloby v dome boli, sa navzájom označujú za strelca.
- 02Odkiaľ pochádzal tip, že advokát máva doma hotovosť — a kto všetko o „jednoduchej práci" vedel?
- 03Obstojí verzia lúpeže definitívne aj pred súdom, keď rodina na pochybnostiach trvá?
- 04Ako zladiť pôvodnú verziu o aktívnom odpore obete so znaleckým zistením, že telo nenesie stopy zápasu?
- 05Prečo trvalo takmer sedem rokov, kým vyšetrovanie dospelo k prvým obvineniam?