Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Peter Čongrády, prezývaný Čongi, patril po smrti Miroslava Sýkoru k najvplyvnejším mužom bratislavského podsvetia. Deviateho septembra 2004 ho pred jeho obľúbenou pizzeriou v Petržalke zasiahlo 28 rán zo samopalov — a pancierovaný mercedes, do ktorého práve nastupoval, mu už nepomohol. Vyšetrovanie sa najprv vydalo po falošnej stope, ktorá zasiahla aj údajného šéfa nitrianskeho podsvetia, kým sa skutoční páchatelia sami nepriznali. Právoplatnú bodku dal prípadu až súd v septembri 2018.
Štvrtok 9. septembra 2004, Petržalka, biely deň. Peter Čongrády vychádza zo svojej obľúbenej pizzerie a nastupuje do pancierovaného mercedesu zaparkovaného priamo pred vchodom. V tej chvíli sa z blízkosti odstavenej dodávky ozve paľba: dvaja muži v kuklách pália súbežne z dvoch útočných pušiek. Muž, ktorý bol dovtedy považovaný za jedného z posledných šéfov takzvanej starej gardy podsvetia, zomiera na mieste. Jeho sprievodca prežije so zranením.
Na úvod jedno spresnenie, ktoré sa okolo tejto kauzy opakovane pletie. Čongrádyho vražda sa niekedy mylne umiestňuje do Nitry a on sám sa označuje za nitrianskeho bossa — v skutočnosti bol podľa polície aj súdov šéfom bratislavskej vetvy skupiny sýkorovcov a zastrelili ho v bratislavskej Petržalke, podľa medializovaných informácií na Pečnianskej ulici. Nitrianska stopa sa v spise objavila až o osem rokov neskôr, a to spôsobom, ktorý sa napokon ukázal ako slepá ulička. K nej sa ešte dostaneme.
Čongrádyho životná dráha sa začala ďaleko od mafiánskych limuzín. Podľa medializovaných spomienok vyrastal v detskom domove v Zlatovciach pri Trenčíne, neskôr sa vypracoval v boxe a získal vysokoškolské vzdelanie. Do sveta rýchlych peňazí vstúpil koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov ako vekslák — jedna z typických štartovacích pozícií budúcich mužov slovenského podsvetia.
Rozhodujúcim krokom bolo stretnutie s Miroslavom Sýkorom, zakladateľskou postavou bratislavskej mafie deväťdesiatych rokov. Čongrády mu robil osobného šoféra a podľa dobových zistení novinárov s ním figuroval aj vo viacerých spoločných firmách. V Sýkorovej blízkosti sa naučil, ako funguje prepojenie násilia, biznisu a kontaktov — a postupne si budoval vlastné postavenie.
Vo februári 1997 Sýkoru zastrelili pred bratislavským hotelom a jeho impérium sa rozdelilo medzi viacerých nástupcov. Čongrády bol médiami aj políciou označovaný za jedného z nich — za šéfa bratislavskej vetvy sýkorovcov a neskôr za akéhosi doyena starej gardy. Písalo sa o jeho kontaktoch medzi podnikateľmi i verejne známymi osobnosťami. Jazdil v pancierovanom aute a bol si vedomý, že éra, v ktorej bossovia umierali jeden za druhým, sa ešte neskončila.
Konflikt, ktorý sa mu stal osudným, mal podľa právoplatných súdnych záverov prozaicky obchodné jadro: herne a výherné automaty v Bratislave. Podnikateľ Sergej Miňajlenko, pôvodom z Ukrajiny, sa mal pod tlakom stiahnuť so svojimi aktivitami z hlavného mesta. Podľa výsledkov vyšetrovania sa obával, že ho dá Čongrádyho okolie odstrániť — a k strachu sa pridala pomsta za vytlačenie z biznisu. Podľa obžaloby stál pri objednávke po jeho boku aj podnikateľ Ivica Tolič, ktorý sa však konca prípadu nedožil.
Prvý pokus o likvidáciu prišiel už v roku 1999. Plán s využitím motocykla sa skončil fiaskom: Dušan Šurina, ktorý stroj viedol, havaroval, skončil v nemocnici a prišiel o ruku. Čongrády útok prežil a ďalších päť rokov žil pod ochranou pancierovaného auta a sprievodu. Súd neskôr pri tejto epizóde riešil aj tvrdenie, že jeden z pôvodne zainteresovaných mužov od plánu odstúpil a Čongrádyho mal pred nebezpečenstvom dokonca varovať.
V septembri 2004 sa objednávka dočkala vykonávateľov. Ako neskôr na súde vypovedal priznaný strelec Peter Kopera, komando číhalo na Čongrádyho tri dni po sebe: prvý raz akciu zmarilo, že bol so svojím maloletým synom, druhý raz sa pri pizzerii pohybovali civilisti. Na tretí pokus, 9. septembra 2004, už nič nebránilo paľbe. Súdni lekári napočítali na tele obete 28 zásahov; kriminalisti po čine zaistili dva samopaly a dve pištole.
Potom sa prípad na roky ponoril do ticha, také bývali osudy mafiánskych popráv z prelomu tisícročí. Zlom prišiel až v máji 2012, keď polícia obvinila päticu mien známych z kriminálnych spisov: Viliama Mišenku, Karola Mella, Ľuboša Ferusa, Rolanda Zdichavského a Štefana Borka. Obvinenie stálo na výpovedi svedka, ktorý tvrdil, že vraždu objednal Mišenka a ostatní sa na nej podieľali. Práve tu vstúpila do kauzy Nitra: Ferus bol v médiách dlhodobo opisovaný ako údajný šéf nitrianskeho podsvetia a koncom mája 2012 súd rozhodol, že stíhaný bude na slobode.
Celá konštrukcia sa však zrútila. Znalecké skúmanie kľúčovú výpoveď vyvrátilo a v novembri 2013 bolo stíhanie pätice zastavené. Pre všetkých piatich preto platí v tejto kauze prezumpcia neviny v plnom rozsahu — z vraždy Čongrádyho nebol nikto z nich nikdy súdený, nieto odsúdený. Epizóda zostala varovaním, ako krehké je vyšetrovanie postavené na jedinom svedkovi.
Skutočný prielom mal úplne inú podobu: priznanie. Ivan Beňo ako organizátor, ktorý objednávku prijal, a strelci Peter Kopera a Vladimír Smetana uzavreli 16. augusta 2014 s prokurátorom dohody o vine a treste. Súd v bratislavskom Justičnom paláci ich 1. októbra 2014 schválil: Beňo dostal 15 rokov, Kopera 14 rokov a deväť mesiacov, Smetana 14 rokov. Aj prokurátor priznal, že ho prekvapilo, keď sa k činu priznali všetci, ktorí sa na poprave fyzicky zúčastnili.
Nasledoval proces s údajnými objednávateľmi a pomocníkmi pred Okresným súdom Bratislava I. Smetana sa jeho konca nedožil — začiatkom roka 2016 zomrel vo väzenskej nemocnici skôr, než ho súd stihol vypočuť ako svedka. Kopera a Beňo naopak vypovedali opakovane a práve ich výpovede vykreslili detailný obraz troch septembrových pokusov aj pozadia objednávky.
Rozsudok padol 21. februára 2018: Sergej Miňajlenko ako hlavný organizátor dostal 23 rokov, Peter Holáň 18 rokov a Dušan Šurina za úlohu pri pokuse z roku 1999 päť rokov. Dvoch obžalovaných súd oslobodil — u jedného zanikla trestnosť po tom, čo mal od činu odstúpiť, u druhého sa vina nepreukázala. Krajský súd v Bratislave 11. septembra 2018 odvolania zamietol a rozsudok sa stal právoplatným. Úloha zosnulého Ivicu Toliča už pred súd nikdy nedospela.
Čo z tohto sveta zostalo? Stará garda, ku ktorej Čongrády patril, sa v priebehu jedinej dekády takmer celá postrieľala a jej nástupnícke skupiny postupne rozložili policajné akcie a súdy nasledujúcich rokov. Nitrianske podsvetie, s ktorým si verejnosť kauzu občas mylne spája, žilo vlastným životom a jeho postavy riešili vlastné trestné kauzy. Čongrádyho príbeh medzitým zostal učebnicovým príkladom toho, ako dlho trvalo, kým slovenská justícia dokázala uzavrieť mafiánsku popravu: od výstrelov po právoplatný verdikt prešlo štrnásť rokov.
K 24. augustu 2026 je kauza vraždy Petra Čongrádyho právoplatne uzavretá — priami páchatelia aj organizátor si vypočuli tresty a o nových obvineniach v tejto veci nie sú verejne známe žiadne informácie. Otvorené zostávajú už len otázky, na ktoré súdny spis odpovedať nemohol: kto všetko o objednávke vedel, prečo falošná stopa z roku 2012 vôbec vznikla a či pravda o pozadí deväťdesiatych rokov ešte niekedy vypláva celá.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Akú úlohu skutočne zohral zosnulý Ivica Tolič — jeho časť príbehu súd už nikdy nepreskúmal.
- 02Prečo vznikla falošná stopa z roku 2012 a aký motív mal svedok, ktorého výpoveď znalci vyvrátili.
- 03Či mala objednávka širšie zázemie a vedel o nej niekto ďalší, kto pred súdom nikdy nestál.
- 04Prečo štát nedokázal aktivity starej gardy účinne postihovať už za Čongrádyho života.